Frangula alnus
Charakteristika
Ker z čeľade rašetliakovitých s lámavými konármi a s hnedočervenou, na starších konároch až sivočiernou, jasnobodkovanou kôrou. Má striedavé celistvookrajové listy s výraznou žilnatinou a päťpočetné zelenkastobiele až žltozelené kvety. Plody sú okrúhle kôstkovice, spočiatku zelené, neskôr červené a napokon čierne s fialovým nádychom. Medonosná.
Výskyt
Rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, na rúbaniskách, medzi krovím, blízko riek a potokov, najmä pri jelšinách.
Zber a úprava
Zbierame kôru z mladých konárov, a to na jar (od marca do mája), najlepšie po daždi. Čím je tenšia, tým je hodnotnejšia. Čerstvá je na vnútornej strane žltá, sušením sa sfarbuje do červena. Sušíme prirodzeným teplom na slnku alebo umelým teplom pri teplote 40°C, voľne (sama sa skrúca) a usušenú ukladáme do vriec. Na obale vyznačíme presný dátum zberu.
Liečivé vlastnosti
Súčasť liekopisnej preháňavej čajoviny. Osoží pri chronickej zápche, napomáha látkovú premenu. Kôra krušiny alebo extrakt z nej sa používa ako preháňavý prostriedok. Používa sa aj pri chorobách pečene, žlčníka a podžalúdkovej žľazy.
Príprava
Spolu s vňaťou myšochvosta, pyšteka, zemedymu, bázovým a trnkovým kvetom a koreňom ligurčeka a sladkého drievka účinkuje aj ako odtučňovací prostriedok (pije sa nesladený, za šálku čaju večer alebo ráno nalačno).
