Viola odorata
Charakteristika
Fialka voňavá je trváca, 10 – 15cm vysoká bylina s krátkym podzemkom, z ktorého vyrastajú 1 – 2 zakoreňujúce výhonky, listy a kvety. Dlhostopkaté listy s tmavozelenou srdcovitou a vrúbkovanou čepeľou vyrastajú z pazúch kopijovitých prílistkov na skrátenej stonke na vrchole podzemku. Odtiaľ vyrastajú aj hranaté stopky kvetov, ktoré majú v strede dva malé protistojné listence. Ovisnuté fialové kvety sú obojpohlavné, päťpočetné, súmerné. Dolný korunný lupienok vybieha do malej dutej ostrohy. Kvety rozkvitajú v marci a v apríli, sú voňavé, ale spravidla neplodné. V júni až v auguste sa zvyčajne vyvíjajú menšie, takmer bezfarebné kvety, ktoré sa vôbec neotvárajú, oplodňujú sa vlastným peľom a vznikajú z nich plody – chlpaté tobolky so semenami.
Výskyt
U nás sa vyskytuje najmä v nižších polohách na tienistých miestach v humusových lesoch a hájoch, pri plotoch a múroch. Pestuje sa aj v záhradkách. Najlepšie sa rozmnožuje rozsádzaním zakoreňujúcich sa výhonkov.
Zber a úprava
Zberá sa vňať, koreň a kvety. Podzemok s korienkami sa zberá v septembri a októbri. Po vytrhnutí celej rastliny sa zakoreňujúce výhonky zasadia späť do pôdy, aby sa na stanovišti udržal dostatočný počet rastlín. Podzemky sa sušia v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Vňať sa suší v rovnakých podmienkach ako podzemok. Zberá sa v čase kvitnutia.
Liečivé vlastnosti
Saponíny uľahčujú vylučovanie hlienu. Fialka sa využíva pri chorobách dýchacích ciest, spojených najmä s kašľom, ako močopudný prostriedok, pri kĺbovom reumatizme a migréne, zvonka na hnisavé rany, vyrážky a pod.
Príprava
Zápar sa pripraví z 2 lyžičiek posekanej drogy a 2 pohárov vody a užíva sa denne pri kašli a chorobách dýchacích ciest, ako močopudný prostriedok a pod. Macerát na vnútorné použitie sa pripraví z 2 lyžičiek posekanej usušenej vňate a 2 pohárov studenej vody. Nechá sa macerovať 6 hodín. Zvonka sa môže použiť na vyrážky a ekzémy. Podobne možno použiť aj obklady z čerstvých pomliaždených rastlín.
