Chmeľ obyčajný

Humulus lupulus

Charakteristika

Chmeľ je trváca ovíjavá bylina s pravotočivou, niekoľko metrov dlhou stonkou. Pomocou háčikatých chlpov, ktoré ju zdrsňujú, sa pridŕža opory. Listy sú protistojné troj- až päťlaločné s pílkovitými okrajmi. Je dvojdomá, niektoré jedince majú iba samčie, iné iba samičie kvety. Samičie kvety sedia po dva v pazuchách žltkastých listeňov v krátkych klasoch a počas dozrievania sa menia na previsnuté vajcovité šištice. Samčie kvety v metlinách majú iba zelenkasté okvetie a päť tyčiniek. Plod je nažka v zachovanom okvetí šištice. Na okvetí aj nažkách je množstvo živicových žliazok obsahujúcich horkastú voňavú látku – lupulín.

Výskyt

U nás sa vo voľnej prírode vyskytuje často veľmi hojne vo vlhkých krovinách, húštinách a jelšinách. Liečebne sa však využíva iba chmeľ pestovaný v chmeľniciach, ktoré sa zakladajú v teplejších oblastiach. Pestujú sa iba samičie rastliny, pretože iba tie sú cenné na ďalšie použitie.

Zber a úprava

Zberajú sa šištice a chmeľové žliazky. Šištice sa trhajú na začiatku dozrievania a sušia na prevzdušnenom mieste alebo v umelých podmienkach pri teplote do 50 °C. Chmeľové žliazky sa získavajú z úplne dozretých šištíc, ktoré sa po usušení preosejú cez sito. Pri tomto postupe sa žliazky prepadnú cez otvory v site v podobe prášku, ktorý sa nazýva lupulín alebo chmeľová múčka. Uchováva sa chránený pred svetlom a vlhkom. Ak sa sfarbí do hnedočervená, stráca hodnotu. Šištice možno kúpiť aj v lekárni.

Liečivé vlastnosti

Lupulín má podobné použitie ako šištice. Chmeľ sa používa na zníženie nervovej a sexuálnej predráždenosti pre svoje upokojujúce a bolesť tíšiace vlastnosti, na podporu vylučovania tráviacich enzýmov a po­vzbudenie chuti do jedla, zvonka na upokojujúce kúpele, proti vypadávaniu vlasov, na prekrvenie pleti a pod.

Príprava

Zápar: jedna lyžica sušených šištíc sa zaleje pohárom vriacej vody a pri nespavosti a predráždenosti sa pije pred spaním. Pôsobí aj pri tráviacich ťažkostiach a pri strate chuti do jedla. Na použitie zvonka je vhodný silnejší zapar alebo aj odvar. Podobný účinok ako zapar zo šištíc má aj prášok – lu­pulín. Užíva sa dvakrát denne po 0,5 – 1 g. Namiesto prášku sa môže použiť po kvapkách aj liehový extrakt z lupulínu.